Kategória: Profil jazdca

Slovenský reprezentant a úradujúci majster SR v parkúre v seniorskej kategórii Andrej Hollý (35) aktuálne pôsobí v Šamoríne. Majstrovský titul obhájil už po tretíkrát. Lásku ku koňom zdedil po otcovi, veterinárovi. V roku 2014 štartoval na Svetových jazdeckých hrách v Caen v sedle Centa. So slovenským tímom tiež absolvovali ME Aachen 2015. Na svojom FEI profile ako svoje športové motto uviedol: „Ak by nebolo koní, nie som tým, čím som.“

Aké kone momentálne jazdíš? Máš aj mladé kone?

Pred tromi rokmi som začal spolupracovať s maďarským chovateľom Tamásom Makayom z Dunakiliti, ktorému jazdím môjho najlepšieho koňa, a to desaťročnú kobylu Quintanu, o rok mladšiu Chellano Lady, ktorá mala ročnú „materskú“ pauzu, pretože jej robili embryotransfer. Veľmi nádejná sa javí aj šesťročná kobyla Jasiini. S Chellano Lady by som chcel v budúcom roku nadviazať na rankingové súťaže a Jassini štartuje v medzinárodných súťažiach pre šesťročné kone.

Ďalej jazdím pätnásťročného žrebca Carpe Diem na úrovni 140 cm, deväťročnú veľmi rýchlu Carry Girl a svojho vlastného sedemročného Grenger W.

Pán Makay je vášnivý a poctivý chovateľ, má z každého ročníka okolo 8 až 9 koní, o kvalitný prísun koní sa preto nebojím.

Čo považuješ za svoj doterajší najväčší úspech? Po čom ešte v jazdeckej kariére túžiš?

Najväčším úspechom pre mňa je určite účasť na WEG v Normandii a ME Aachen s Centom. V podstate všetky svoje veľké sny som si splnil, momentálne je pre mňa dôležité, aby som so všetkými svojimi koňmi napredoval a zlepšoval sa – úspech potom príde sám.

Máš trénera? Kto sa ti venuje? Trénuješ iných jazdcov?

Počas svoj kariéry som spolupracoval už s viacerými inšpiratívnymi ľuďmi. V juniorských časoch s Mariánom Štangelom, donedávna s Rasťom a Monikou Noskovičovcami, popri nich sme trénovali s Dirkom Ahlmanom. Veľmi si vážim aj rady môjho kamaráta Broňa Chudybu. Mojím hlavným kritikom je však môj otec, ktorý nechýba na žiadnom skokovom tréningu a mám z toho najväčšiu radosť.

Dokedy by si chcel profesionálne jazdiť? Chcel by si sa realizovať aj v tom, čo si vyštudoval?

Moja práca ma veľmi baví a napĺňa. Dopoludnia sa venujem sebe, popoludní svojim zverencom, ktorí mi robia veľkú radosť nielen samotnými úspechmi, ale aj ako napredujú. Baví ma robiť niečo, v čom vidím zmysel. Jazdiť by som, samozrejme, chcel, pokiaľ mi to zdravie dovolí.

Dcéra úspešných parkúrových jazdcov Moniky a Mariána Štangela je známa nielen u nás, ale už aj v zahraničí. Tohto roku prvýkrát štartovala na majstrovstvách Slovenska medzi seniormi a skončila na veľmi peknom druhom mieste.

Kedy a ako si začala s jazdením?

Kedy som začala jazdiť si ani sama dobre nepamätám. Prakticky úplne od malička. Ale “naplno” jazdím od cca 9-10 rokov,  kedy som zložila aj SZVJ. Moji rodičia sa venujú tomuto športu a od narodenia som vyrastala pri koňoch, takže asi ani nikoho nenapadlo že by som sa vybrala iným smerom.

Kde všade a u koho si trénovala – trénuješ?

Trénujem od mojich začiatkov s mojím otcom a za všetko vďačím hlavne jemu. Mala som možnosť trénovať aj so zahraničným trénerom a je to si myslím príjemná zmena a nové skúsenosti.

Okrem rodičov máš aj iné jazdecké vzory?

Samozrejme najväčším vzorom sú pre mňa moji rodičia, ktorí ma priviedli k tomuto športu ale tiež jazdci ako Pénélope Leprévost či Marcus Ehning.

Okrem parkúru sa ti ešte ktorá jazdecká disciplína páči?

Okrem parkúru sú to určite dostihy. Milujem adrenalín a tam určite nechýba. Je to niečo iné a taktiež sa tomu venuje môj otec, čiže v súčasnosti veľkú časť našej stajne tvoria práve dostihové koníky. Som veľmi rada,  že sa začal naplno venovať tomu čo ho okrem parkúru baví a napĺňa. Jeho úspechy doposiaľ len potvrdzujú to s akou vášňou sa tomu venuje.

• 

Si čerstvá vicemajsterka SR, aké boli tvoje bezprostredné dojmy na MSR v Pezinku?

Mala som, samozrejme, obrovskú radosť a aj napriek tomu, že môj kôň skákal celý čas výborne, som nečakala takýto úspech, nakoľko konkurencia bola veľká.

Aké si mala očakávania pred samotnými pretekmi?

Pred MSR sme sa zúčastnili na medzinárodných pretekoch práve tu v Pezinku. Môj koník ma veľmi milo prekvapil a ukázal, že aj ku koncu sezóny si drží skvelú formu. Preto som verila v dobrý výsledok aj na majstrovstvách Slovenska.

Prezraď nám svoje najbližšie plány

V tejto sezóne plánujeme ešte zopár halových pretekov a dúfam, že sa nám podarí dosiahnuť dobré výsledky. V súčasnosti mám ešte jedného mladého koňa, ktorému sa venujeme, a dúfam, že bude napredovať tak dobre ako doposiaľ.

V čom boli pre teba špecifické tieto majstrovstvá Slovenska?

Hlavne v tom, že som mala možnosť si zmerať sily so skúsenejšími a staršími jazdcami. Vekom patrím ešte medzi juniorov a v kategórii seniorov to bola moja premiéra, ako aj v mojom prvom parkúre stupňa T (150), preto si tento výsledok veľmi cením a som vďačná, že som mala tú možnosť.