Mali sme ju možnosť vidieť v niekoľkých televíznych seriáloch, jej hlas poznáme z rozhlasu. Svojimi fotkami nás upútala v nejednom časopise.
Ako si sa dostala k herectvu?
Ak mám byť úprimná, nikdy som netúžila stať sa herečkou. Ako dieťa som však navštevovala Základnú umeleckú školu v Ilave, ale nikdy by mi nenapadlo, že sa budem uberať umeleckým smerom. Dokonca na konzervatóriu som uvažovala nad tým, že pôjdem študovať logopédiu. Týmto som doslova šokovala nielen svojich rodičov, ale aj pedagógov. Napokon som skončila na VŠMU, čo neľutujem. Od svojich ôsmich rokov sa venujem aj modelingu. Neberiem to ako profesiu, skôr ako hobby, prvoradé je u mňa herectvo. Teší ma, že stále môžem fotiť alebo chodiť predvádzať na prehliadky. Len niekedy medzi 15- až 16-ročnými dievčatami sa už cítim dosť stará. A tiež sme si každá jedna z nás vedomá, že modeling nie je večná záležitosť.
Videl som ťa v niekoľkých časopisoch, kedy si začala s modelingom?
S modelingom som začala osemročná. Mamina našla v novinách článok, že sa bude konať kasting do modelingovej agentúry aj pre deti. Išli sme na kasting a bola som vybraná.
Kde všade si doteraz hrala?
Nemôžem o sebe tvrdiť, že som známa herečka. Stále hovorím, že kariéru mám len pred sebou. A musím podotknúť, že stále som len študentka, ktorá sa učí, zbiera nové informácie od pedagógov a naberá prax. Za to som naozaj veľmi vďačná predovšetkým svojej pedagogičke herectva Lenke Barilíkovej. Je to úžasný človek a ešte lepší pedagóg.Avšak už som dostala príležitosť a diváci ma mohli vidieť v seriáloch Rodinné prípady, Susedské prípady, Detektív Dušo, Oteckovia, Za sklom, Ochrancovia. Diváci môžu poznať môj hlas aj z rozhlasových hier Slovenského rozhlasu. A mojím prvým veľkým projektom je film Pivnica. Je to psychologická dráma s medzinárodným hereckým obsadením. Režisérom je Igor Voloshin. Hrám hlavnú detskú postavu Lenku Labátovu. Zo zahraničných hercov sú obsadení Jean Marc Barr, Olga Simonova, John Christian Robinson a zo slovenských napr. Milan Ondrík, Jana Oľhová.
Počas nášho fotenia ťa upútal jazdecký šport, ak sa nepletiem, tak si vtedy prvýkrát sedela na koni, aký to bol pocit?
Áno, veľmi ma upútal jazdecký šport. Ku koňom som už dávnejšie inklinovala. Žiaľ, kvôli zaneprázdneniu som sa doteraz nedostala k jazdeniu. Sedieť na koni, byť s koňom bol neopísateľný pocit – cítila som sa slobodne a voľne. Kone mi tak prirástli k srdcu, že som sa začala učiť jazdiť.